z histórie

Hirudoterapia, liečba pijavicami, je prastará liečebná metóda. Najnovšie vedecké výskumy potvrdzujú liečivé účinky pijavíc. Hirudoterapiu, prikladanie pijavíc na pokožku chorého, využívali už pred dvoma tisíckami rokov známi lekári staroveku – Galenos, Hippokrates,  Avicena. Jej najväčší rozmach však nastal v 17. a 18. storočí, kedy sa stala dokonca akýmsi módnym hitom. Pijavice používali predovšetkým pri záhadných bolestiach brucha, hrude, či hlavy, opuchoch dolných končatín, prikladali sa na hnisavé rany, či vredové ochorenia. Boli poruke vždy, keď si lekári nevedeli rady. Hirudoterapia bola rovnako obľúbenou súčasťou vtedajšej chirurgie. Pijavice sa prikladali predovšetkým na jar a  v jeseni, pretože v týchto ročných obdobiach dosiahli dôkladnejšie čistenie krvi chorého. Ročná spotreba pijavíc dosahovala v minulých storočiach v západnej Európe 70 až 100 miliónov kusov. Iba Napoleon dovážal pre svojich vojakov ročne 6 miliónov pijavíc. Najväčším vývozcom pijavíc (ročne okolo 120 miliónov kusov) bolo v tom čase Rusko. Práve v Rusku sa pijavice používajú dodnes, predovšetkým k hojeniu zlomenín, pri rôznych druhoch krvácania, k liečbe cievnych ochorení, aj u niektorých typov tuberkulózy. V období Sovietskeho zväzu bola síce hirudoterapia, podobne ako ostatné alternatívne liečebné metódy potláčaná do úzadia. V súčasnosti sa však vracia na klinické pracoviská ako vedecky zdôvodnená metóda. Výskum sa venuje predovšetkým biochemickému pôsobeniu pijavíc, zdokonaľuje sa metóda ich aplikácie a dokonca sa už vyrábajú niektoré lieky na báze výlučkov ich slinných žliaz. Ako a akým spôsobom sa použijú pijavičky  lekárske,  majú svoje špecifiká. Spôsob použitia je v značnej miere závislý na znalosti terapeuta a schopnosti chápať mechanizmom vzniku ochorenia. Najviac podstatným faktorom nie je určenie choroby, ale skutočnosť patologických procesov pri konkrétnej chorobe.